Mária Magdaléna

Túžim sa skloniť na zem k tvojim nohám zmáčať ich slzami a poutierať vlasmi Skloniť na zem k tvojim nohám nechám sa utíšiť tvojimi slovami Ó, Ježiš Môj Ježiš Ježiš, Ježiš Keď som ťa uvidel, hneď som sa zamiloval tvoj hriech do prachu vryl a viac ho nespomínal dal som ti nové meno, iným ťa nezavolám Nikdy ťa neopustím, veď ty si môj svätý chrám to, čo som prisľúbil, už nikdy neodvolám tak povedz mi, čo chceš a dám ti všetko, čo mám Dotkni sa môjho hriechu, ja budem belší ako sneh dotkni sa mojej biedy a bolesť zmení sa v smiech dáš radosť namiesto smútku a veniec miesto popola ja vstávam, ja vstávam, ja vstávam (z prachu povstáva krása, z prachu povstáva krása) Dotkol sa môjho hriechu a ja som belší ako sneh Dotkol sa mojej biedy a bolesť mení sa v smiech Dal radosť namiesto smútku a veniec miesto popola z prachu povstáva krása, z prachu povstáva krása