Občas som sám sebe bremenom

1. Občas som sám sebe bremenom, viem o tom, niesom tým, kým by som mohol byť. Občas, keď kráčam nad priepasťou, prebleskne mi mysľou, či ma aj tentoraz zachytíš, ooo Či ma zachytíš. 2. Koľkokrát som už padala, padala, zdvihly ma tvoje silné ruky. Koľkokrát som na ťeba volala, volala, dúfala, že ťa tam v diaľke uvidím, ooo, že ťa uvidím, ooo. R: Akokoľvek ďaleko som zašiel, vždy si ma našiel, vždy si ma našiel. Ak som ti to eště nepovedal, si láskou mojho života. Sám vieš ako dlho som blúdil, túžil, kým si mi do srdca nevstúpil. Ak som ti to ešte nevyznal, dávaš mi význam, dávaš mi význam. 3. Voláš ma zdolať chodníky neschodne, Tvoj Duch ma vedie, Po tajomných cestách. Srdce sa opäť zachvelo vo mne, čo že je človek, že v noci aj vo dne naň pamätáš, ooo že naň pamätáš. ooo B:Ty si prišiel, aby si zostal a do mojich rán si votkal zlato. Neviem ako, mám srdce plné svetla. Keď môj život visel nad priepasťou, ty si povedal, už vidím víťazstvo, máš srdce plné, máš srdce plné svetla, máš srdce plné svetla.