Text

1. Keď Duch objíma človeka, krásou žiari z ďaleka, aby tmy viac nebolo. Aj les cestu pripraví, sklonia hlávky púpavy, keď už kráčaš okolo. R: Ty si oheň čo aj tmu zažne, presvecuješ srdcia vlažné, rozkazuješ kráčať horám, môj hlas na púšti zvolá. Baránok čo hriechy sníma, v živej vode obmyl si ma, ak je môj svet príliš malý, unášaj ma ponad skaly. 2. Svieť a buď mi svetlom v tmách, naplň kalich po kvapkách, ktorými sa umyjem. Boh a predsa jeden z nás, vprostred žatvy čistý klas, čo ochutí túto zem. (R:) B: Whoah whoah, whoah whoah, Whoah whoah whoaah Whoah whoah, whoah whoah, Whoah whoah whoaah (R:)