Text
1. Keď Duch objíma človeka,
krásou žiari z ďaleka,
aby tmy viac nebolo.
Aj les cestu pripraví,
sklonia hlávky púpavy,
keď už kráčaš okolo.
R: Ty si oheň čo aj tmu zažne,
presvecuješ srdcia vlažné,
rozkazuješ kráčať horám,
môj hlas na púšti zvolá.
Baránok čo hriechy sníma,
v živej vode obmyl si ma,
ak je môj svet príliš malý,
unášaj ma ponad skaly.
2. Svieť a buď mi svetlom v tmách,
naplň kalich po kvapkách,
ktorými sa umyjem.
Boh a predsa jeden z nás,
vprostred žatvy čistý klas,
čo ochutí túto zem.
(R:)
B: Whoah whoah, whoah whoah, Whoah whoah whoaah
Whoah whoah, whoah whoah, Whoah whoah whoaah
(R:)